Starhrad (Varín) (SK)

Starhrad

Starhrad
zrúcanina
Pohľad na Starhrad, apríl 2006
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Žilina
Obec	Nezbudská Lúčka

Nadmorská výška	475 m n. m.
Súradnice	49°10′40″S 18°53′25″V

Materiál	kamenné murivo

Vznik	13. storočie
Opustený	18. storočie

Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	turistická trasa

Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002^[1]
- názov	Starhrad
- dátum vyhlásenia	2017
ÚZPF^[2]
- číslo	12062/1
- dátum zápisu	6. 4. 2017

Poloha Starhradu na Slovensku
Poloha Starhradu v Žilinskom kraji

Wikimedia Commons: Starhrad
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Starhrad (alebo Starý hrad, Varínsky hrad, Varín, Warna, Varna, Owar, Owaar, Starigrad) je zrúcanina hradu vypínajúca sa na pravom brehu Váhu vo výške 475 m n. m. Nachádza sa neďaleko hradu Strečno, ale na opačnom brehu rieky nad Domašínskym meanderom. V roku 2017 bol zapísaný medzi Národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky.

Obsah

Dejiny

Hrad postavili na ochranu starej cesty vedúcej Považím, neďaleko brodu, kde stará cesta prechádzala z pravého brehu na ľavý. Patril varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín, spomína sa v roku 1267. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu. Prvýkrát sa tak spomína v roku 1384. Najstaršou časťou hradu bola útočištná veža, ktorá mohla vzniknúť ešte v 13. storočí. Hrad vtedy patril predkom Balassovcov, potom Matúšovi Čákovi a v roku 1323 zvolenskému županovi Dončovi. Neskôr sa dostal do kráľovských rúk. V 14. storočí, keď sídlil na hrade kráľovský kapitán s posádkou, postavili niektoré obytné a hospodárske budovy. Od roku 1443 patril väčšinou Pongrácovcom, okrem krátkych období, keď sa o hrad bojovalo, ako napríklad v rokoch 1529-1553 v zemepanskej vojne s Mikulášom Kostkom zo Sedlce. Pongrácovci tu bývali až do 16. storočia, keď si v Krasňanoch postavili pohodlný renesančný kaštieľ a nepohodlný hrad opustili. Do začiatku 18. storočia sídlili na hrade jeho strážcovia. Po ich odchode začal hrad postupne chátrať.

Počas SNP sa stal miestom bojov, keď ho 31. augusta 1944 obsadil nemecký prápor. V zrúcanine hradu mali pôvodne zaujať postavenie príslušníci 1. československej brigády M. R. Štefánika (P. A. Veličko), ktorí však pre svojvoľné konanie veliteľa tento rozkaz nikdy nesplnili. Nemci boli schopní z výšin okolo Starhradu ostreľovať pozície francúzskych partizánov, ktorí v dôsledku toho utrpeli značné straty a neskôr boli pod tlakom ďalších nemeckých jednotiek útočiacich dolinou Váhu, nútení ustúpiť.

Súčasný stav

Hrad svojím pôdorysom pretiahnutého tvaru sleduje charakter terénu. Na najvyššom bode stála veža podkovitého pôdorysu, na západ od nej stáli spočiatku budovy na neveľkom nádvorí. Až Pongrácovci hrad v druhej polovici 15. storočia doplnili neskorogotickým poschodovým palácom v priestore horného hradu. Na východ od veže v predhradí, vybudovali obydlie pre vojenskú posádku a hospodárske budovy, ktoré tvorili súčasť predsunutej obrany hradu. Predhradie uzatvárala šijová priekopa, nad ktorou bol pravdepodobne most.

Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Veža je dodnes zachovaná asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej sú viditeľné zvyšky paláca a ostatné poškodené múry sledujú terén skaly. V predhradí je viditeľná šijová priekopa a základy hospodárskych budov. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov. Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. Zo zrúcaniny je unikátny pohľad na Domašínsky meander Váhu.

Prístup

Od železničnej stanice v Strečne popri trati a Váhu až do krátkej dolinky Hradské, odkiaľ vedie výstup na hradný vrch po turistickej značenej ceste. Turistický chodník pokračuje na vrcholy Krivánskej Fatry.