Hrad Beckov (SK)
Beckovský hrad
| Beckovský hrad | |
| zrúcanina | |
 Celkový pohľad na hrad
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Nové Mesto nad Váhom |
| Obec | Beckov |
| Pohorie | Považský Inovec |
| Súradnice | 48°47′27″S 17°53′53″V |
| Vznik | 12. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | Beckov |
 Národná kultúrna pamiatka SR |
|
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | Ruiny hradu |
| - dátum vyhlásenia | 1970 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 1180 |
| - dátum zápisu | 26. 9. 1963 |
  Poloha hradu Beckov na Slovensku
|
|
 Poloha hradu Beckov v Trenčianskom kraji
|
|
| Wikimedia Commons: Beckov Castle | |
| Webová stránka: Hrad Beckov | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Beckovský hrad (pôvodné názvy: Blundus, Bolondos) je rekonštruovaná zrúcanina hradu na strmom, 60 metrov vysokom brale nad obcou Beckov. Z diaľky je dobre viditeľná silueta (aj priamo z diaľnice). Hrad s areálom je Národná kultúrna pamiatka.
Obsah
História
Hrad ako starý spomína už Anonymova kronika z 12. storočia. Potvrdil to aj archeologický výskum, podľa ktorého najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z prelomu letopočtu.
Vápencové bralo nad brodom Váhu na pomedzí Trenčianskej a Nitrianskej župy malo značný strategický význam, a preto tu v 13. storočí postavili kamenný hrad. Skladal sa zo štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorej pripojili hradný dvojposchodový palác. V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho panstvo. V druhej polovici 14. storočia hrad vlastnili Stiborovci, pôvodom z Poľska, ktorí predstavovali v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Za ich vlády prežil hrad, z ktorého urobili stredisko svojich rozsiahlych majetkov, svoj najväčší rozmach.
Na prelome 14. a 15. storočia pristúpili k jeho honosnej prestavbe, pri ktorej zvýšili hradné veže a postavili horný gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou. V polovici 16. storočia hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali. Vtedy postavili v dolnom nádvorí delovú vežu a zvýšili obvodové múry hradu. V tom čase bol hrad už vo vlastníctve rodiny Bánffyovcov. Po ich vymretí v roku 1646 si hrad a panstvo rozdelili ich nástupcovia. Tí sa však už tak nestarali o jeho údržbu a opravy a hrad začal pomaly chátrať. Požiar, ktorý vypukol na hrade roku 1727, zničil väčšinu budov a od tej doby je opustený.
Históriu hradu dokumentuje Múzeum Beckov.
Exteriér
Ruiny horného a dolného hradu sú pozostatkom palácov, hospodárskych a obranných budov a opevnenia. Pozoruhodná je otvorená neukončená veľká delová bašta v dolnom nádvorí. Typologicky zvláštne je horné, pravidelne vymedzené nádvorie, prístupné kedysi podjazdom, obklopené zvyškami palácových konštrukcií a niekdajšou vstupnou fasádou kaplnky.
Súčasný stav
V súčasnosti je areál hradu prístupný verejnosti. Po rekonštrukcii, ktorá zachránila niektoré budovy horného hradu, má hrad aký taký zachovalý ráz. Ešte nie je zrekonštruovaná zadná časť hradu - stiborovské paláce, kaplnka, spodný hrad so studňou, vstupná brána a druhá brána, obrovská delová bašta - v pôdoryse č. 15.
Prístup
V obci Beckov priamo z námestia ide vpravo popri rodinných domoch cesta (pôvodný vstup do hradu; 5 min.). Hrad je sprístupnený verejnosti. Môžete si vybrať sprievodcu, alebo popis hradu s pôdorysom. Okrem toho sa poriadajú na hrade niektoré akcie.
Otváracie hodiny pre verejnosť: od začiatku mája do konca septembra každý deň okrem pondelka od 9.00 do 18.00 hodiny.
V roku 2010 bol NKP Hrad Beckov rekonštruovaný.
Okolie
Popri krásnych výhľadoch z hradu si nenechajte ujsť aj pohľad na hrad zozadu - nutný výstup na mierny vrch, ktorý je vlastne pokračovaním hradného vrchu. Ak ste športovci, okolie ponúka bohaté športové vyžitie. V blízkosti Beckova je kúpalisko Zelená voda, veľa trás pre horské bicykle, možnosť lezenie na hradnej skale (obťažnosť II až IX.). Zaujme aj vápencové bralo - Skalka pri Beckove (prírodná pamiatka).
Židovský cintorín
Popri prístupovej ceste na hrad sa nachádza židovský cintorín s vyše 100 náhrobnými kameňmi. Najstaršie náhrobné kamene pochádzajú z rokov 1739 – 1749.[3][4] Prví židia prišli na Beckov koncom 17. storočia z Uhorského Brodu.[5][6] V roku 1734 získali pozemok, na ktorom sa dnes nachádza cintorín, od grófa Jána Esterháziho. Hradná cesta rozdeľuje cintorín na dve časti: novšiu, ktorá sa nachádza priamo pri vstupe na hrad západne od prístupovej cesty[5] a staršiu, ktorá je na východ od cesty.[3] Väčšina náhrobných kameňov pochádza z polovice 19. storočia. Nápisy v hebrejčine prevažujú nad tými v nemčine. Cintorín je od roku 1991 vedený v zozname slovenských kultúrnych pamiatok.[5]