Sklabinský hrad (SK)
Sklabinský hrad
| Sklabinský hrad | |
| zrúcanina | |
 |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Martin |
| Obec | Sklabinský Podzámok |
| Nadmorská výška | 626 m n. m. |
| Súradnice | 49°03′17″S 19°01′9″V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | obec Sklabinský Podzámok |
   Poloha Šášovského hradu na Slovensku
|
|
  Poloha Sklabinského zámku v Žilinskom kraji
|
|
| Wikimedia Commons: Sklabiňa Castle | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Sklabinský hrad je zrúcanina na nevysokom návrší (626 m n. m.) tesne nad obcou Sklabinský Podzámok v dolnej časti Kantorskej doliny v severozápadnej časti Veľkej Fatry, 9 km na východ od Martina.
Dejiny
Hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia sa stal strediskom hradného panstva. Od roku 1328 bol sídlom stolice. V roku 1436 hrad vyhorel, po čom ho postupne nákladne upravili. V súčasnej dobe sa hrad opravuje znovu.
Hrad dostal v roku 1527 nového majiteľa, Františka Révaia, ktorý sa stal veľmi skoro dedičným županom Turca. V roku 1554 hrad rozšíril o južné, druhé predhradie. Tieto stavebné úpravy súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom, ktoré ohrozovalo predovšetkým južné kraje dnešného Slovenska.
Opis hradu
Najstaršou časťou je horný hrad nepravidelného pôdorysu s vnútorným nádvorím, ktoré postupne zastavali obytnými a hospodárskymi budovami. Dominujúcou bola mohutná hranolová veža, situovaná na najvyššom bode brala. V rokoch 1460 – 1480 hrad prestavali a rozšírili o predhradie na severnej strane, ktoré opevnili dvoma polygonálnymi baštami. V roku 1468 na mieste, kde stála kedysi východná veža, postavili kaplnku. V roku 1554 hrad opravili a dostavali druhé predhradie chránené baštou.
Súčasný stav
Z hradu sa zachovala značná časť murív kaplnky, v ktorej sa zachovali gotické nábehy rebier klenby, časti veže, palácov, hospodárskych budov, opevnenia, bášt i kaštieľa. Miestami stoja múry do výšky niekoľkých metrov, inde sú viditeľné len v teréne. Napriek tomu je pôdorys hradu veľmi dobre čitateľný. Na kaplnke sa zachovali aj ostenia gotických, pôvodne lomených okien, zvyšky omietky a na zrúcanine kaštieľa viaceré renesančné architektonické detaily (okná, portál, nábehy rebier).
Kaštieľ
V rokoch 1610 – 1612 si Révaiovci postavili v treťom predhradí pohodlný renesančný poschodový kaštieľ, ktorý podľa vtedajších obranných požiadaviek opevnili. Kaštieľ bol sídlom Turčianskej stolice až do polovice 18. storočia, keď postavili nový župný dom v Martine. Kaštieľ bol obývateľný až do roku 1944, keď ho v rámci partizánskych bojov hitlerovské vojská podpálili. Odvtedy je v ruinách. V roku 1970 sa uskutočnili opravné práce pri vstupe do areálu, aj v priestore pred ním.