Pezinský zámok (SK)
Pezinský zámok
| Pezinský zámok | |
| Zámok | |
 |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Bratislavský |
| Okres | Pezinok |
| Mesto | Pezinok |
| Nadmorská výška | 152 m n. m. |
| Súradnice | 48°17′27.60″S 17°16′05.70″V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | mesto Pezinok |
   Poloha Pezinského zámku na Slovensku
|
|
  Poloha Pezinského zámku v Bratislavskom kraji
|
|
| Wikimedia Commons: Pezinok Castle | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Pezinský zámok je renesančný zámok neďaleko centra mesta v parku, pôvodne stredoveké sídlo s opevnením pomocou vodných zdrojov – vodný hrad.
Poloha
Na juhovýchodnom úpätí pohoria Malé Karpaty, v meste Pezinok (152 m n. m.).
Dejiny
Už pred rokom 1271 v Pezinku postavili hrad, na ktorý rovnako ako na ostatné hrady okolia útočili vojská Přemysla Otakara II. Bol vybudovaný ako vodný hrad. Obklopovali ho dve priekopy naplnené vodou z Cajlanského potoka. Nad nimi boli dva padacie mosty. Na násype medzi priekopami boli hospodárske budovy. Majetky rodiny grófov zo Svätého Jura a Pezinka (ktorá sa časom rozdelila na dve vetvy) jej príslušníci neraz delili. Takúto akciu uskutočnili v Pezinku roku 1401. Delenie nebolo jednoduché – spory trvali až do r. 1429. Gróf Juraj a jeho brat Mikuláš, ktorí patrili medzi najbohatšie a najvplyvnejšie šľachtické rody v Uhorsku, si vtedy delili hrad i mestečko Pezinok. Pri tomto delení opísali jednotlivé rozdelené časti a aj hrad. Keď sa hrad dostal r. 1575 do zálohu Ivanovi Krušičovi, začali sa na ňom opravné práce, v ktorých hneď nato pokračoval nový majiteľ Štefan Illésházy. Hrad dostal novú, renesančnú, podobu, rozšírili sa a upravili obytné a hospodárske budovy.
Ivan Krušič po sebe zanechal tabuľu s erbom a nápisom, ktorá sa nachádza na nádvorí na fasáde vnútornej veže. Nápis znie: "MAGNIFICVS DONVS IOANES KRVSITH // LIBER BARO DE LEPOGLAVA COMES COMITA= // =TAS LIPTOVIENSIS AC SACRE CESAREAE // REGIAEQ MTIS CONSILIARIVS ET IN REGNO HVNGARIAE MAGISTER CVRIAE".
Nad vstupnou bránou zo strany nádvoria je po Štefanovi Illéšházym tabuľa s nápisom: "HONORABILIS AC MAGCVS DOMINVS, D. // COMES STEPHANVS DE ILIESHAZA, PALA // TINVS REGNI HVNGARIAE, IVDEX CVMANO // RVM AC COMITAVVM THRENCHIN ET LYPTO // COMES, SAC: REG: MATIS MATHIAE 2: REGIS // HVNGARIAE. ZC. CONSILIARIVS ET PER HVN // GARIAM LOCVMTENENS. ZC. AC CATHARINA // PALFY DE ERDŐD, CONSORS, // FECERVNT. ANNO: 1609". Erb Štefana Illéšházyho a jeho manželky Kataríny Pálffyovej je nad portálom na pravej strane nádvoria.
V 17. storočí hrad pustol a opraviť ho dal r. 1718 Ján Pálffy. Areál hradu zachytáva plán Pezinka z r. 1785. V 19. storočí dali urobiť dve úpravy Pálffyovci – r. 1844 (tento rok je vytesaný na tabuli na fasáde veže s pálffyovským erbom a iniciálmi P. K.), a najmä po r. 1875, keď časť hradu úplne prestavali na romantickú stavbu. Až po týchto úpravách hradu na pánske sídlo sa potlačil fortofikačný /obranný/ ráz hradu. V tomto čase upravili aj záhradu okolo zámku na anglický park s vzácnymi stromami. V roku 1875 oheň zničil severnú hospodársku časť zámku. Koncom 19. storočia bola upravená južná časť /kde je dnes zámocká vináreň/ v romantickom duchu a neorenesančnom štýle. Táto podoba sa zachovala dodnes.
Veľké úpravy zažil zámok v rokoch 1940 – 43, kedy nový majiteľ – Slovenské vinohradnícke družstvo – zadaptovalo pivnice a pristavilo na mieste vyhorenej časti v nevhodnom slohu administratívnu budovu. V objekte je zachovalá veľká historická sála, ktorú zdobia maľby pezinských maliarov Bártovcov. Zámok si napriek mnohým prestavbám zachoval stredovekú podobu vodného hradu, teraz už na Slovensku ojedinelú.
Súčasný stav
V súčasnosti je v priestoroch zámku reprezentačná vináreň a reštaurácia. Prezrieť si možno i pivnice so starou sudovinou a novodobú podobu Pálfyovskej prestavby ako aj okolie – park s vodnými plochami.
Exteriér
Najstaršie jadro dnešného hradu pochádza až zo začiatku 14. storočia a tvoril ho typ vodného hradu. Areál hradu obklopoval dvojitý múr. Vonkajší múr (parkán) mal bránu, nad ktorou bola veža. Vnútornú časť kruhovitého pôdorysu vypĺňala veža a obytné budovy. Uzatváral ju obranný múr a do jeho brány sa vstupovalo cez most ponad priekopu. Neskoršie prestavby túto podobu hradu úplne zotreli.