Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej (Dechtice)

 

 

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 48°33′19″S 17°32′08″V (Mapa...)

Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej
Katarínka
ruina
ruina budovy kostola
Patrocínium: sv Katarína Alexandrijská
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Trnava
Obec	Dechtice
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
Súradnice	48°33′19″S 17°32′08″V
Výška
- najvyššej veže	30 m
Ďalšie údaje
- počet lodí	1
- počet veží	1
- počet kupol	0
Architekt	Pietro Spazzo
Štýly	barok, prvky gotiky
Výstavba
- rekonštrukcia	1995 – súčasnosť
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
- číslo	958
- dátum zápisu	17. 9. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Kostol a kláštor svätej Kataríny
Webová stránka:
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

 

 

Kostol a kláštor svätej Kataríny (hovorovo tiež Katarínka) je súbor zaniknutých budov františkánskeho kláštora, pomerne zachovaných kostolných múrov a kostolnej veže zo 17. storočia nachádzajúcich sa v pohorí Malé Karpaty pri obci Dechtice v Trnavskom kraji.

Poloha

Zrúcaniny sa nachádzajú v strednej časti Malých Karpát v prírodnej rezervácii Katarína asi 3 km západne od obce Dechtice. Prístup k ním je možný značkovaným modrým chodníkom z obce Naháč asi 2 km severne. Chodník pokračuje k zrúcaninám hradu Dobrá Voda.

Nadmorská výška kostola: 324 m n. m.

Prístup

Od hranice CHKO Malé Karpaty je prístup možný iba peši.

• Cesta peši z Naháča na Katarínku po modrej turistickej značke trvá 40 min.
• Cesta peši z Dechtíc na Katarínku trvá 1 hod. 20 min. Je možnosť príjazdu autom po hranicu lesa. Ďalej je zákaz vjazdu.
• Cesta peši z Dobrej Vody na Katarínku po modrej turistickej značke trvá 1 hod. 20 min.

História

Kláštor františkánskeho rádu bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína Alexandrijská mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Kláštorný komplex je postavený v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Jeho staviteľom bol Talian Pietro Spazzo. V 17. storočí kláštor niekoľkokrát poškodili turecké vpády či cisárske vojská, no vždy bol opätovne zrekonštruovaný. V dôsledku jozefínskych reforiem bol v júli 1786 kláštor zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár prevzali okolité kláštory a obce a stavba začala chátrať.

Najdôležitejšie udalosti v histórii Katarínky – chronológia

• prvá tretina 15. storočia – za vlády Žigmunda Luxemburského stála na skalnatom výbežku kamenná gotická kaplnka na mieste dnešného presbytéria kostola sv. Kataríny.
• 1617 – sv. Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral. Mladík Ján Apponyi, z grófskeho rodu z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni pri kaplnke. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera.
• 21. december 1618 – majiteľ panstva, gróf Krištof Erdődy, vydáva v chtelnickom kaštieli zakladaciu listinu pre kláštor františkánov
• 1646 – obnova a prestavba – rozšírenie kostola a kláštora synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade po vyplienení vojskami Juraja Rákociho I.
• 1663 – prepad kláštora Turkami a po ich vypudení cisárskymi vojakmi, ktorí ho rovnako vyplienili a zavraždili tu sa ukrývajúcich šľachticov
• 1683 – kláštor poškodený vojakmi Imricha Tököliho
• 9. január 1701 – znovuvysvätenie kostola po vražde lichtenštajnského vojaka rozhnevaným davom pri náslilnej verbovačke počas púte (1697)
• 9. september 1710 – v svätokatarínskom kláštore umiera na choleru, ktorej podľahlo viacero františkánov, známy náboženský spisovateľ píšúci už vtedy slovenčinou – Benignus Smrtník, autor diela „Kunšt dobre umríti“.
• 1782 – sťažnosti naháčskeho farára Juraja Fándlyho, že väčšina jeho veriacich radšej navštevuje kostol sv. Kataríny pri kláštore, než vlastný farský kostol v Naháči. Svoje rozhorčenie vyjadril aj v známom diele z roku 1789: Dúwerná zmlúva mezi mníchom a diáblom (prvé dielo písané spisovnou bernolákovskou slovenčinou)
• 22. júl 1786 – cisár Jozef II. – ruší kláštor sv. Kataríny, podobne ako mnoho iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo pedagogickej činnosti (spolu 738 kláštorov)
• 10. február 1787 – poslední rehoľníci vysťahovaní
• 1788 – 1792 – opustený kláštor obývajú siedmi vojenskí invalidi z Trnavy, následne kláštor pustne a je búraný a rozoberaný na stavebný materiál
• 10. máj 1995 – založenie „Rádu sv. Kataríny“ na záchranu kláštora dvanástimi organizátormi na Katarínke. V lete malebné zrúcaniny po storočiach opäť ožívajú príchodom prvých desiatok záchrancov

Malokarpatská úzkorozchodná lesná železnica

V tesnom susedstve kláštora, pri horárni, je vybudovaná expozícia, venovaná malokarpatskej lesnej úzkorozchodnej železnici (1898 – 1960), ktorej trasa Smolenice – Dobrá Voda viedla neďaleko kláštora. Súčasťou expozície je aj krátke koľajisko s dobovými vozidlami a bohaté informačné panely. Koľajisko sa bude postupne rozširovať s výhľadom na napojenie na trasu pôvodnej dráhy.

 

Záchrana Katarínky

S cieľom zabrániť ďalšiemu pustnutiu a rúcaniu Katarínky vznikol projekt Katarínka, ktorý formou letných mládežníckych táborov v stredovekom duchu pracuje na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora. Prebieha komplexný archeologický, historický, pamiatkový aj geofyzikálny výskum.

Udalosti v súčasnosti

• 1996 – Začiatok konzervačných prác na múroch kláštora.
• 1997 – 2000 – Archeologický výskum, konzervácia základov barokovej kaplnky pred kostolom.
• 2000 – Objavený a konzervovaný vstup do kláštora.
• 2000 – 2001 – Objavená, preskúmaná, vyčistená a prekrytá krypta v lodi kostola.
• 2003 – 2005 – Objavené a preskúmané základy gotickej kaplnky v presbytériu kostola - archeologický výskum.
• 2004 – Konzervovaný veľký štít kostola o výške 22 metrov. Rekonštruované okná a doplnené ručne tesané dubové trámy. Pod sutinou v presbytériu bol objavený veľký barokový oltár aj so sochami sv. Kataríny, sv. Tekly a torzom anjela.
• 2005 – Konzervovaná 30 metrov vysoká kostolná veža. Staticky zaistené prasknuté nárožie, kde hrozilo zrútenie časti veže.
• 2006 – 2009 – Zakonzervované bočné múry kostola vysoké 12 metrov vrátane rekonštrukcie pilierov a okien.
• 2010 – Po zime došlo k zrúteniu štvormetrovej časti múru kláštora. V lete bol rekonštruovaný záklenok bočného múru kostola so vzácnou štukovou výzdobou. Kompletne sa premurovala a zakonzervovala koruna veže. Kresali sa trámy na opravu podlaží veže a na spôsob historických zdvíhacích zariadení sa skonštruoval ručne kresaný rumpál na dvíhanie ťažkých bremien do veže.
• 2011 – Zakonzervovaná severná fasáda veže. Rekonštruované piate (vrchné) zvonové podlažie veže vo výške 25 metrov. Konštrukciu zvonového podlažia tvorí 6 dubových ručne kresaných trámov prierezu cca 23 × 23 cm a siedmy prievlak pod nimi 25 × 25 cm.
• 2012 – Nanovo vymurovaný juhovýchodný roh presbytéria a zamurovaný juhovýchodný roh kostola, ktorému hrozilo zrútenie. Zakonzervovaná východná časť štítu kostola.
• 2013 – Pokračuje rekonštrukcia veže a jej podlaží na účel vyhliadky so zapustenou skrytou strechou. Zakonzervovaná časť kláštora, rekonštrukcia záklenku a biosanácia murív.
• 2014 – Konzervácia západného múru presbytéria, doplnené chýbajúce tehly na korune veže, biosanácia troch zo štyroch strán veže, škárovanie a statické zabezpečenie koruny 2 pilierov v lodi kostola, v kláštore sa pokračovalo v konzervovaní západného a juhozápadného múru.