Hrad Červený Kameň (SK)
Červený Kameň (hrad)
| Červený Kameň | |
| Hrad | |
 Pohľad na Červený Kameň z vrchu Kukla
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Bratislavský |
| Okres | Pezinok |
| Obec | Častá |
| Súradnice | 48°23′30″S 17°20′08″V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | obec Častá |
 Národná kultúrna pamiatka SR |
|
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | Hrad Červený Kameň |
| - dátum vyhlásenia | 18. 3. 1970 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 391/1 |
   Poloha hradu Červený Kameň na Slovensku
|
|
  Poloha hradu Červený Kameň v Bratislavskom kraji
|
|
| Wikimedia Commons: Červený Kameň | |
| Webová stránka: Múzeum Červený Kameň, Častá | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Červený Kameň je hrad na Slovensku na juhovýchodnom svahu Malých Karpát neďaleko Modry nad obcou Častá.
Dejiny
Na nádvorí dnešného hradu Červený Kameň stál už v polovici 13. storočia. Kamenný hrad, ktorý bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, tiahnúcej sa od Bratislavy až po Žilinu. Tento pôvodný hrad zanikol v prvej polovici 16. storočia. Keď jeho vtedajší majitelia, augsburskí podnikatelia Fuggerovci, vybudovali v rokoch 1535 - 1557. Po jeho obvode novú pevnosť s ústredným štvorcovým dvorom a štyrmi nárožnými baštami a rozsiahlymi skladovacími pivničnými priestormi.
Základom pevnosti bolo pôvodne iba juhozápadné obytné krídlo, v ktorého suteréne boli rozsiahle skladovacie priestory. Štyri nízke a široké bašty postavené na obranu pevnosti, boli prispôsobené vyspelej delostreleckej obrane systémom kazemát a strelných komôr s dômyselným riešením vetrania a odsávania dymu po výstreloch. Pevnosť dobudoval po roku 1588 jej nový majiteľ Mikuláš Pálfi dostavbou ďalších dvoch poschodových obytných krídel a jedného prízemného krídla na severozápade. Pevnosť sa tak stala zároveň honosným renesančným zámkom, ktorého obytné priestory zariadili umelecky vyspelým interiérom.
Neskoršie prestavby už iba zvyšovali reprezentačnosť rodového panského sídla. Aj keď bol hrad v nasledujúcich storočiach niekoľkokrát poškodený požiarom, Pálfiovci, ktorí boli jeho vlastníkmi až do druhej svetovej vojny, ho vždy opravili, takže sa nám dodnes zachoval vo svojej historickej podobe. Objekt dnes slúži ako múzeum nábytku.
Povesť o vzniku
O stavbe hradu Červený Kameň sa zachovala zaujímavá povesť, podľa ktorej sa dvanásť mudrcov radilo, kde ho postaviť. Jedenásti navrhli vrch Kukla, ležiaci dnes naproti hradu. Iba jeden, najmladší, navrhol terajšie miesto, pretože podľa neho na vrchu Kukla sa stretávajú duchovia a strašidlá a určite sa im nebude páčiť stavebný ruch v ich hniezde. Väčšina však rozhodla pre Kuklu. A tak robotníci už v prvý deň postavili veľkú časť základov a múrov. V noci sa však diali čudné veci. Dobré víly nadvihli hrad a preniesli ho na susedný kopec. Aké veľké bolo prekvapenie robotníkov, keď na druhý deň už na pôvodnom mieste nič nenašli. Tak znova zasadla rada starších a dala za pravdu svojmu najmladšiemu členovi a hrad nechala na novom mieste. Tak sa mohol nerušene vystavať do svojej krásnej podoby.