Hrad Modrý kameň (SK)
Modrý Kameň (hrad)
| Modrý Kameň | |
| Zrúcanina hradu | |
 Pohľad na hrad Modrý Kameň
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Veľký Krtíš |
| Mesto | Modrý Kameň |
| Nadmorská výška | 295 m n. m. |
| Súradnice | 48°14′37″S 19°19′59″V |
| Vznik | 12. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | mesto Modrý Kameň |
   Poloha hradu na Slovensku
|
|
  Poloha hradu v Banskobystrickom kraji
|
|
| Wikimedia Commons: Modrý Kameň Castle | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Hrad Modrý Kameň (staršie názvy: 1290 – Keykkw[1][2], 1446 – Kekkew[1][2], maď. Kékkö, nem. Blauenstein) je goticko-renesančný hrad pochádzajúci z druhej polovice 13. storočia, ktorý sa nachádza v banskobystrickom kraji v okrese Veľký Krtíš a je postavený nad rovnomenným mestom v nadmorskej výške asi 315 m n. m.
Súčasťou hradného komplexu je aj barokový kaštieľ, ktorý bol však postavený až o niekoľko storočí neskôr. V súčasnosti je hrad spolu s areálom (kam patrí napríklad záhrada, most, hradná kaplnka, hospodárska budova, či priekopa) evidovaný ako národná kultúrna pamiatka.[3][4]
Dejiny
Výstavba tohto hradu sa začala pravdepodobne po Tatárskom vpáde, aj keď pamätná tabuľa datuje vznik hradu už do roku 1237 [5]. Najstaršie písomné zmienky o hrade sa datujú do rokov 1278 a 1290.[2] V písomnej zmienke z roku 1285 je spomenutý majiteľ a aj predpokladaný stavebník hradu Peter Forró. Po jeho smrti sídlo získali synovia Kazimíra z bíňskej vetvy Huntovcov-Poznanovcov. Ale už v roku 1290 ho dobyli späť Petrovi súrodenci, zakladatelia rodu Balašovcov. Ich držbu hradu prerušil Matúš Čák Trenčiansky, ale po jeho smrti sa vrátil do ich moci.[6] Hrad bol celé storočia majetkom šľachtickej rodiny Balašovcov[2] (staršie Balassovcov [7]), ktorí ho vlastnili až do 19. storočia.
Výzor hradu bol niekoľkokrát zmenený v dôsledku mnohých rekonštrukcií a prestavieb. Prvá výraznejšia oprava hradu sa konala v rokoch 1609 až 1612 [7], kedy získal renesančný výzor [1]. Dôvodom bolo to, že v roku 1576 [7] (niektoré pramene uvádzajú rok 1575 [2]) hrad obsadili Turci, ktorí ho opustili až v roku 1593, pričom hrad zničili. Pri tejto rekonštrukcii hradu vznikli aj delostrelecké plošiny. V čase stavovských povstaní na začiatku 17. storočia sa hradný majiteľ Žigmund Balaša uchádzal o funkciu sedmohradského kniežaťa a za týmto cieľom sa neváhal spojiť aj s Turkami. Preto hrad v roku 1616 dobylo kráľovské vojsko a Žigmund bol uväznený. V rámci koristníckeho vpádu bol hrad opätovne napadnutý Turkami v roku 1659. V roku 1683 hrad dobýjalo povstalecké vojsko Imricha Tököliho a hrad bol značne poškodený. Toto poškodenie už majitelia neobnovovali.[6]
V prvej polovici 18. storočia postavil vtedajší majiteľ Gabriel Balaša [5] na starších zničených základoch rozsiahly[7] barokový kaštieľ, ktorý však bol postavený len na dolnom nádvorí hradu; horná časť hradu sa obnovy nedočkala a tieto priestory sa využili ako záhrada, ktorá tiež patrí medzi národné kultúrne pamiatky.[8] Ku kaštieľu bola neskôr pristavená aj kaplnka svätej Anny.
V 19. a 20. storočí hrad niekoľkokrát zmenil majiteľa; v roku 1813 hrad od rodu Balašovcov získal župan Forgáč z Gýmeša a Haliče, po ňom sa majiteľom hradu stal gróf Károly. Poslednou súkromnou majiteľkou bola Károlyho dcéra Gabriela Almášiová, ktorá ho však v roku 1923 predala štátu [2][5], ktorý je jeho vlastníkom až do súčasnosti. Od roku 1991 je v hrade Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Slovenského národného múzea.[5]