Hrad Šomoška (SK)
Šomoška (hrad)
| Hrad Šomoška | |
| Hrad | |
 Hrad Somoška
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Lučenec |
| Obec | Šiatorská Bukovinka |
| Súradnice | 48°10′17.10″S 19°51′25.34″V |
| Vznik | 14. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | obec Šiatorská Bukovinka |
   Poloha hradu Somoška na Slovensku
|
|
  Poloha hradu Somoška v Banskobystrickom kraji
|
|
| Wikimedia Commons: Šomoška Castle | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Hrad Šomoška (Somoskői vár) je zrúcanina hradu v chotári obce Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec, v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice nad maďarskou obcou Somoskő (Šomoška). Hradný kopec tvorí národná prírodná rezervácia Šomoška.
Názov
Hrad Šomoška mal v priebehu histórie viacero názvov. V roku 1323 castrum Somoskw, Somoskew znamenalo Drieňový Kameň, bol známy tiež ako Drienov[1].
Dejiny
Hrad založili koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia Kačičovci. Bol stavaný z čadičových kvádrov, ktoré boli ťažené priamo v hradnom kopci. Pri stavbe bol odkrytý i známy „kamenný vodopád“. V roku 1310 sa stal majetkom Matúša Čáka. Po rozpade jeho dŕžav daroval Karol Róbert Šomošku Tomáš Szechenyi (Szécsényi). V roku 1461 ho kráľ daroval Országhovcom a Lošonczyovcom. Od roku 1554, po strate Fiľakova patril k prvej línií protitureckých hradov[1]. V roku 1573 hrad obsadili Osmanské vojská pod vedením fiľakovského bega Aliho. Turci hrad držali až do roku 1596, kedy pred jednotkami Valentína Prepoštváryho ustúpili[1]. Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonczyovej sa stal majetkom Žigmunda Forgáča. V roku 1618 bol na príkaz krajinského snemu hrad opevnený, renovácia prebehla v rokoch 1547-1655[2]. Po porážke povstania Františka II. Rákocziho, ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli bol cisárskym vojskom zbúraný. Odvtedy sa nachádzal v ruinách.
Podoba hradu
Podoba pôvodného hradu nie je zrejmá. Podľa predpokladov ho pôvodne tvorila malá bezvežová dispozícia, približne trojuholníkového pôdorysu. Neskôr v stredoveku sa rozrástol o gotický palác na východe a tiež o vstupnú vežu. Zásadná prestavba prebehla v 16. storočí, keď bol rozšírený o dve delové bašty, barbakan a dve budovy na severnej a južnej strane. Interiéry boli vybavené tesanými tvarovanými článkami. Najmladším doplnkom bol zrejme vysunutý polygonálny bastión.