Budatínsky zámok (SK)
Budatínsky hrad
| Budatínsky hrad | |
| zámok | |
 Budatínsky hrad, august 2015
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Žilina |
| Mesto | Žilina |
| Mestská časť | Budatín |
| Nadmorská výška | 320 m n. m. |
| Súradnice | 49°14′11″S 18°44′02″V |
| Materiál | kamenné murivo |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | mestská časť Budatín |
 Národná kultúrna pamiatka SR |
|
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 1427/1 - 4 |
| - dátum zápisu | 5. 11. 1963 |
   Poloha Budatínskeho zámku na Slovensku
|
|
  Poloha Budatínskeho zámku v Žilinskom kraji
|
|
| Wikimedia Commons: Budatín Castle | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Budatínsky hrad[2] (pôvodne hrad, neskôr prestavaný na zámok[3]) sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom Považské múzeum.
Obsah
Dejiny
Vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Postavený je na skalnom ostrohu na strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo. Význam hradu zvýrazňovalo aj mohutné opevnenie. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. S jeho výbojmi a koncepciou obrany súvisí aj opevnenie veže obranným múrom a výstavba obytného paláca v priestore opevnenia. S výnimkou južnej strany obranný múr tvorí dodnes obvod zámku.
Od roku 1487 bol novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý naznačil smer, akým sa uberal stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí. Renesančná úprava z roku 1551 spojila jednotlivé budovy podľa jednotnej architektonickej koncepcie, sceľujúc tak rôznorodé funkcie do harmonického celku, zdôrazneného aj navonok riešením fasád. Zvýraznili sa v nich predovšetkým rytmicky členené priečelia a nádvorie s arkádovou chodbou.
Hrozba tureckého nebezpečenstva, ale najmä vnútorných bojov a stavovských povstaní, prispeli v prvej polovici 17. storočia k výstavbe nového renesančného opevnenia, ktoré spevnili bastiónmi a zabezpečili priekopou v severovýchodnom predhradí. V tom čase už gotická pevnosť, prebudovaná na pohodlné renesančné sídlo, spĺňala požiadavky pohodlného bývania a strediska hospodárskeho podnikania i modernej vojenskej techniky.
Barokové obdobie sa v roku 1745 sústredilo na výstavbu kaplnky; súčasne dostavali aj budovy kaštieľa a celok obklopili parkom, nadväzujúcim svojou kompozíciou na priečelie zámku.
Po vymretí Suňogovcov v roku 1798 sa majiteľmi hradu stali Čákiovci, ktorí tu bývali až do roku 1945. Posledným vlastníkom zámku bol Gejza Čáki (Csáky). Za revolúcie 1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 1922 až 1923. Vychádzala z historizujúco-romantických motívov a uplatnila sa najmä v juhozápadnom krídle, kde vznikla priestranná reprezentačná sála a vstupné priestory. Čákiovci čerpali zo starších vzorov goticko-renesančných feudálnych stavieb, čo sa prejavilo najmä pri úprave stropov a obložení miestností.
Rekonštrukcie
Pamiatková obnova zámku sa uskutočnila na prelome päťdesiatych rokov 20. storočia a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov. Priľahlý zámocký park bol zmenšený výstavbou Košicko-bohumínskej železnice koncom 19. storočia ako aj rozparcelovaním významnej časti krátko po druhej svetovej vojne; počas dlhého obdobia bol park neudržiavaný.
1. januára 2007 bol zámok pre verejnosť uzavretý. Rekonštrukcia zámku bola naplánovaná na roky 2008 až 2013.[4]. Drotárska expozícia, bola dočasne premiestnená do zrekonštruovanej bývalej koniarne. Počas rekonštrukcie boli objavené viaceré archeologické nálezy.[5]
Zámocký park bol revitalizovaný a sprístupnený verejnosti v septembri 2010[6].
V roku 2013 sa začala oprava hradnej veže a kompletná výmena strešnej konštrukcie a krytiny, začali sa budovať nové sociálne zariadenia, komunikácia a inžinierske siete.[7]. 13. júla 2014 bola hradná veža znovu sprístupnená verejnosti [8].
V auguste 2016 bola opätovne sprístupnená kaplnka a väčšia časť vnútorných priestorov vrátane expozície drotárstva[9].
Povesť
K zámku sa viaže často literárne spracovávaná povesť o zamurovanej princeznej – povesť o nešťastnej láske Kataríny Szuňoghovej.[10]
Expozície
- Dobový interiér a sakrálne zbierky 18. a 19. storočia
- Rozsiahla zbierka drotárskych výrobkov (špecialita)
- Pravek severozápadného Slovenska
- Dejiny Žiliny rok 1208 - 1848