Hrad Šaštín (SK)
Šaštínsky hrad bol postavený ešte pred vznikom uhorského štátu. Bola pri ňom doložená osada strážcov, ktorá upozorňuje na trvalé usadenie maďarského etnika.
Základ historického mena Šaštín (Sasvár) nepochádza z maďarčiny ale zo slovanskej slovnej zásoby. Označuje geografický charakter krajiny, v ktorej si Slovania s obľubou zakladali svoje sídla - močaristé územia alebo miesta, ktoré boli chránené vodnými tokmi. Termín "šáš" prijali do starej maďarčiny Maďari od Slovanov. Sasvár, t.j. sás "tŕstie, šaština" a vár "hrad v bahnistom teréne zarastenom tŕstím".
Sídlo archidiakonátu
Šaštín bol najprv správnym svetským centrom, až potom sa stal sídlom archidiakonátu. Na začiatku 11. storočia patril Šaštín skôr k Bratislave, ale už pred koncom 11. storočia spadal pod Nitriansky archidiakonát. Neskôr bol tento pohraničný vicearchidiakonát v Šaštíne povýšený na archidiakonát a tým súčasne boli obmedzené práva Bratislavskej kapituly na jeho území. Šaštínsky archidiakonát zahŕňal obce nielen severného ale aj južného Záhoria. Prvá písomná zmienka o šaštínskom archidiakonáte pochádza z roku 1210 - spomína sa v nej archidiakon Matej zo Šaštína (Sasvar). Z roku 1218 je zmienka o archidiakonovi Jánovi zo Šaštína (Saswar). Archidiakoni zo Šaštína (de Saswar) sa uvádzajú aj v priebehu celého 13. storočia.
Prvá písomná zmienka
Existenciu vojakov - strážcov na území Šaštína potvrdzuje listina z roku 1279, v ktorej sa spomína darovanie majetku na Spiši Filipovi z rodu Zolok, lukostrelcovi zo Šaštína. Šaštínsky hrad je v písomnostiach zachytený až v roku 1289, keď ho dobyli vojská rakúskeho vojvodu Albrechta, ktoré vtrhli na územie juhozápadného Slovenska už v roku 1287. V roku 1294 je hrad zachytený v súvislosti s jeho obsadením Nemcami. Pri tejto príležitosti kráľ Ondrej III. daroval komesovi Abrahámovi, synovi Menolda za jeho zásluhy v boji proti Nemcom pri znovuvydobití hradu Šaštín zeme prislúchajúce hradu Hlohovec. V podobnej súvislosti sa spomína aj v roku 1296.
V rukách Matúša Čáka
Začiatkom 14. storočia sa Šaštínsky hrad dostal do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1317 kráľ Karol Róber daroval majetky Šaštín a Brodské komesovi Abrahámovi Rufusovi (Červený) na vyrovnanie strát. Spôsobil mu ich kráľov neverný bývalý palatín Matúš Čák. Oba majetky patrili do panstva hradu Šaštín. O existencii šaštínskeho panstva v 14. storočí svedčí aj listina z roku 1323. Uvádzajú sa v nej Sikuli v šaštínskom komitáte (in comitatu Saswariensi). Sikuli zo Šaštína (de Saswar/Saaswar) sa v nej uvádzajú aj ako svedkovia.
Pohltenie Holíčskym panstvom
Šaštínske panstvo postupne strácalo svoje pozície. Šaštín prestával byť politicko-organizačným centrom, ostal len duchovným centrom Záhoria. Pohltilo ho susedné Holíčske panstvo. V roku 1392 získal hrad Holíč a s ním i Holíčske panstvo Stibor zo Stiboríc, Šaštín je uvedený medzi obcami, ktoré spadajú pod panstvo. O hrade v Šaštíne už nie sú žiadne údaje, pravdepodobne v 14. storočí zanikol, resp. stratil na význame.