Hrad Solivar (SK)

Solivar (hrad)

Solivar
Zbojnícky zámok, Zbojnícky hrad
Hrad
zrúcaniny hradu Slovar
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Prešov
Obec	Ruská Nová Ves

Nadmorská výška	661 m n. m.
Súradnice	48°58′28.55″S 21°20′47.23″V

Vznik	13. storočie

Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	obec Ruská Nová Ves

Poloha Zbojníckeho hradu na Slovensku
Poloha Zbojníckeho hradu v Prešovskom kraji

Wikimedia Commons: Zbojnícky zámok
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Solivar^[1] (iné názvy: Zbojnícky zámok^[1], Zbojnícky hrad^[2]) je hrad v blízkosti Prešova v Slanských vrchoch.

Obsah

Dejiny

Zbojnícky hrad sa spája s legendami o soľnom hrade Castrum Salis - Soľnohrad.^[3] S týmto názvom sa spájajú údajne dva hrady, ktoré boli od seba vzdialené približne 6 kilometrov. Jeden z nich mal stáť na juh od Prešovskej mestkej časti Solivar. Historické záznamy sa zmieňujú o stavbe z dreva, z ktorej sa nezachovalo nič. Zničený bol pravdepodobne v trinástom storočí po vpáde Tatárskych nájazdov, presnejšie v roku 1241.^[4] Názory odborníkov na presnú polohu tohto hradu sa líšia, ale časť z nich predpokladá, že stál na kopci Varheď zvanom i Hradný vrch. Pod jeho správu spadali obce Solivar a Soľná Baňa.^[3]

Druhý, dnešný Zbojnícky hrad stál na vrchu Zámek 661 m. n. m. a dal ho postaviť Juraj Bokša. Ten získal pôvodný hrad, spolu oboma spomenutými obcami a právom postaviť nový hrad. Nový hrad s menom Castrum Sowar, bol postavený koncom trinásteho storočia. Jeho majitelia si zmenili rodové meno na Šóš.^[3]

V priebehu storočí postupne vlastnili hrad rôzni majitelia. Najdlhšie, i keď s prestávkami, ho však vlastnila rodina Šóšovcov až do roku 1671. Od toho roku, okrem jednej výnimky, nie sú o hrade žiadne zmienky. Posledná zmienka je z roku 1715, kedy bol hrad zbúraný na základe uznesenia krajského snemu.^[4]

Poloha

Zvyšky zrúcanín ležia na západnom úpätí vrchu Tri chotáre (1 025,2 m) na strmom mieste zvanom Zámok (661 m) v katastrálnom území obce Ruská Nová Ves.

Prístup

Na hrad sa dostanete priamo z Prešova po červenej značke smerom do Ruskej Novej Vsi, odtiaľ pokračujete až prídete pod Zbojnícky hrad.

Súčasný stav

Zvyšky kamenného hradu sú na skalnej vyvýšenine s rozmermi 45x35 m, ktorá má na severnej, južnej i západnej strane strmé zrázy. Jej klesanie východným smerom vytváralo dve prirodzené pri stavbe hradu upravované terasy. V juhozápadnej časti v „hornom hrade“, s rozmermi 45x12 m bola pri okraji plošiny štvorcová veža s rozmermi 8x8xm (zachovaná iba polovica). Jej interiérová kruhová časť s priemerom 4,5 m mala drevené trámové stropy. Horný hrad na okrajoch skalnej plošiny chránilo kamenné obvodové opevnenie, z ktorého sa zachoval 130 centimetrový fragment na južnej strane. V strede vrcholovej plošiny neďaleko veže bola väčšia palácová stavba s rozpoznateľnými rozmermi 17x 8,5 m, ktorej suterén bol pod úrovňou skaly. Severná obvodová strana paláca bola súčasťou obvodového opevnenia. Výškový rozdiel (13 m) a úzky nástupný priestor pravdepodobne dovoľovali iba peší výstup do horného hradu. Na tejto jedinej schodnej strane, po ktorej viedla i prístupová cesta, bol hrad chránený 13 m širokou priekopou, ktorá je dodnes hlboká 2,5 – 3 metre. Na nižšie položenom „dolnom nádvorí“, ktoré je dlhé 10 metrov sa na severnej strane zachovala iba časť murovaného obvodového opevnenia, s hrúbkou muriva 120 cm a časť kruhovej veže s priemerom 5 m. Tento obvodový múr sa zrejme tiahol po celej dĺžke nádvoria až ku vstupnej bráne. V konfigurácii terénu je hradný vrch dobre čitateľný a zo skalnej plošiny je nádherný výhľad.